Čaute! Dnes je konečne piatok, oddych od školy a tak je tu i nová kapitolka tohto príbehu! Najprv som mala v pláne na túto stránku pridať 3. kapitolu príbehu Nový život, ale vyskytli sa komplikácie, keďže sa mi raz asi neuložila zmena a tak to musím znova opraviť. A moc sa mi do toho nechce, tak preto tu dávam ďalšiu kapitolku z príbehu Nemalo sa to stať!. No, obkecánia už stačilo, len chcem znova dodať, že komentíky určite potešia. Prajem príjemné čítanie! :)
2. kapitola - Zúfalstvo
„Prečo odbočujeme?“ spýtala som sa, keď auto odbočovalo k akémusi baru a motelu. Žiadnej odpovede som sa nedočkala.
„No?“ spýtala som sa dožadujúc sa odpovede na moju predošlú otázku. Damon si povzdychol a obrátil sa na mňa.
„Prišiel som navštíviť známu,“ povedal Damon a len pokrčil ramenami. A to malo znamenať zas čo?!
„Známu?“ spýtala som sa neveriacky. Akú známu má na mysli? Tipujem, že to nebude len tak hocaká známa. To by potom nebol Damon.
„Nechaj to tak a poď,“ povedal a čakal, kým vystúpim. Ani som si nevšimla, že on už je vonku. Vystúpila som a nasledovala som Damona do baru.
Nebol to veľký bar, ale ani príliš malý, prosto akurátny. Vnútri bol moderne zariadený. V pravom rohu sa nachádzal biliard pri ktorom stáli nejakí ľudia, ale nevyzerali, že by biliard skutočne hrali. Neďaleko biliardu bol bar za ktorým stála žena strednej postavy s čiernymi vlasmi a opálenou pokožkou. Pozerala sa mojim smerom.
A vtom som si všimla, že Damon zamieril k baru. Možno toto bude tá známa. Damon si sadol za bar a usmial sa na neznámu ženu. Ja som stála blízko Damona, ale keď som pochopila, že to nebude len krátka záležitosť, sadla som si za bar aj ja.
„Čo tu robíš?“ spýtala sa žena a pohľadom prebodla Damona. Damon sa len priblblo usmieval a teraz mi fakt pripadal ako riadny idiot. Vlastne on aj idiot je, to len ja sa v ňom stále snažím vidieť niečo iné. A potom neznáma žena uprela pohľad na mňa.
„Oh, prepáčte, Bree – Elena, Elena – Bree,“ predstavil nás po chvíli Damon. Bree sa otočila ku mne a usmiala sa na mňa.
„Nová známosť, Damon?“ zaujímalo Bree, ale nevyzerala, akoby čakala odpoveď. Zrejme si ju ľahko domyslela. To ju fakt nezaujíma, že to nemusí byť ako to vyzerá?!
„Ehm, nie,“ zasiahla som v pravej chvíli a snažila sa uviesť veci na správnu mieru, „chodím so Stefanom.“ Bree si ma prezrela podozrievavým pohľadom.
„Tak prečo si tu s Damonom?“ spýtala sa.
„Dlhý príbeh,“ odpovedala som jednoducho a uvoľnene. Na čo to každému vysvetľovať? Aj tak si všetci myslia svoje a príbeh ich nezaujíma. Obrátila som sa na Damona.
„Takže, koľko sa zdržíme?“ opýtala som sa ho. Bolo mi jedno, kde sme, hlavne nech je to ďaleko od Stefana. Damon pokrčil ramenami.
„Záleží na tom? Máš v pláne ísť snáď niekam inam?“ zaujímalo ho. Pokrútila som hlavou a viac sa tým nezaoberala.
„Jednu whisky, Bree,“ požiadal Damon a sladko sa na Bree pozrel.
„Ani to neskúšaj, Damon,“ prekukla ho Bree.
„Neviem o čom to tu hovoríš,“ povedal Damon nevinne, tak ako to vie jedine on, „snažím sa byť len milý.“ O pár minút Damon lial do seba už minimálne piatu whisky. Ja som len ticho sedela za barom a nevenovala ani kúsok pozornosti rozhovoru medzi Damonom a Bree. Akoby som aj mohla, keď hovorili tak ticho, že som počula možno každé piate slovo. Aspoň som sa mohla venovať svojim myšlienkam.
A potom na mňa doľahlo zúfalstvo z včerajšej noci a požiadala som tiež Bree o pohár whisky. Damon sa na mňa prekvapene a s pozdvihnutým obočím pozrel, ale ja som mu nevenovala pozornosť. Vypila som whisky na ex a otriasla som sa. Stále som cítila na sebe Damonov pohľad a naštvalo ma to. Žeby alkohol dokázal zabrať tak rýchlo?
„Čo je?“ vyštekla som na neho a požiadala Bree o ďalší pohár. Damon len pokrútil hlavou a znova sa dal do reči s Bree. Po nejakej dobe sa znova otočil ku mne.
„Zostaň tu a neurob nejakú hlúposť, za chvíľu som tu,“ povedal a opustil miesto pri bare. Ja som ho ignorovala a vypila ťažko povedať koľký pohár whisky. Bola som už opitá, ale stále zúfalá. Ale tentokrát kvôli Stefanovi. Po niekoľkých minútach som uznala za vhodné ísť preč od baru, pretože by som sa opila ešte viac. I keď neviem či by to už bolo možné.
Práve som išla zosadnúť zo stoličky, keď vtom sa mi zakrútila hlava a ja by som takmer spadla nebyť Damonových rúk, ktoré ma zachytili.
„Poď, potrebuješ si pospať,“ šepol mi Damon do ucha a ťahal ma, nevedno kam. Len spoly som si uvedomovala, že ma Damon ťahá, pomaly na mňa išiel spánok. Za pár minút som pod sebou zacítila niečo príjemne hebké a mäkké, asi posteľ. A potom som uvidela Damona, ako prišiel do miestnosti a prikryl ma s niečím.
„Spi,“ povedal a vtisol mi letmý bozk na čelo. Spánok ma zaraz prešiel, keď som videla, ako Damon niekam odchádza.
„Nechoď,“ povedala som smutne. Chvíľu váhal, ale nakoniec si ľahol vedľa mňa na posteľ. Pritúlila som sa k nemu, hlavu som si položila na jeho pevnú hruď a on mi nežne zašepkal do ucha: „Len spi, odpočiň si.“ Pokrútila som tvrdohlavo hlavou.
„Mne sa spať nechce,“ namietla som. Damon prevrátil oči a každú chvíľu mi šepkal nežné slová do ucha. Asi ma to malo uspať, ale účinok bol opačný. Odrazu som túžila pobozkať ho. Nešlo mi to do hlavy. Prečo preboha? Ale ako sa hovorí, srdci neporučíš.
Priblížila som sa k jeho tvári a nečakane som pritisla svoje pery na tie jeho a začala ho vášnivo bozkávať. Zo začiatku bol prekvapený, ale potom sa mi poddal a opätoval mi bozk.
Bozkávali sme sa na posteli neskutočne dlho a so všetkou vášňou, čo v nás bola. Nemôžem si pomôcť, ale bolo to o toľko iné ako so Stefanom. Lepšie a vášnivejšie, nežnejšie a ani slovami to neviem popísať, aké to pre mňa bolo neskutočne úžasné.
Ani som sa nenazdala a boli sme obaja nahí. Vôbec mi to neprekážalo. Teraz som dokázala vnímať len a len Damona, všetko ostatné mi bolo ukradnuté. Pokojne by mohla vypuknúť i tretia svetová vojna a som si istá, že by som si to vôbec nevšimla. Damon ma uväznil pod jeho svalnatým telom a bozkával ma úplne všade a pritom mi stále šepkal nežné slová do ucha. Lapala som po dychu a nevedela som sa nabažiť jeho bozkov a nežných slov. Ale po nejakom čase mi to nestačilo.
A potom si už viete domyslieť, čo nasledovalo...
Pokračovanie nabudúce...