Nový život - Epilóg - Naozajstné city
Nazdárek :) A je tu epilóg k príbehu Nový život :) Pôvodne som ho chcela pridať až niekedy v nedeľu alebo pondelok, ale potom som si povedala, že načo vôbec čakať xD Dúfam, že sa vám epilóg bude páčiť i napriek tomu, že sa nekončí happyendom ;) Príjemné čítanie a komentujte, pls! :)
Epilóg - Naozajstvé city
DAMON:
Musel som to urobiť. Vedel som, že by mi nedovolila to urobiť, keby bola pri vedomí a tak som ju musel omráčiť železníkom, aby sa prebrala až keď tu nebudem.
Rýchlo som našiel nejaký čistý hárok papiera a obálku. Na papier som začal písať niekoľko viet, ktoré ma tak boleli, keď som ich písal, ale bolo ich treba napísať.
Keď som to dopísal, papier som opatrne, aby sa nepokrčil, vložil do obálky, na ktorú som napísal len jednu vetu, ktorá úplne stačila. Následne som obálku položil na nočný stolík, aby si ju Elena všimla hneď po prebudení.
Viem, čo teraz nasleduje, ale keď vidím Eleninu tvár, takú nevinnú, i keď už nie takú krehkú ako predtým, nemôžem od nej odpútať zrak. Tak veľmi ťažko sa mi od nej odchádza a celým srdcom sa mi prieči myšlienka opustiť ju a už možno sa ani nikdy nevrátiť. Ale musím to urobiť. Pre jej vlastné dobro.
Nútene som sa zodvihol z mojej postele, na ktorej práve ležala Elena. Neviem, prečo som ju odniesol práve sem, ale na tom teraz tak či tak nezáležalo.
Nežne som ju pohladil po líci a snažil som sa udržať slzy, ktoré sa drali na povrch. Ešte pred pár rokmi by som nevyronil ani slzu pre nejaké dievča a teraz by som ich pre Elenu vyronil i milión. Tak veľmi ma zmenila. A dokonca si trúfam povedať, že ma zmenila k dobru. Zlú stránku mojej osoby akoby ožiaril lúč toho najžiarivejšieho slnka a zahrial ho na toľko, že moje srdce zmäklo. Až takto ma zmenila láska k Elene. A to som si myslel, že už nikdy nebudem môcť milovať niekoho tak veľmi, aby sa moja dobrá stránka vrátila. Mýlil som sa. A i keď ju budem musieť opustiť, moja láska k nej sa nezmení. Vždy bude existovať v mojom srdci, to nedokáže zmeniť ani ovplyvnenie. Pretože ovplyvnenie možno dokáže, aby som na Elenu zabudol a zabudol i na to, že ju milujem, ale niekde hlboko v srdci ju budem stále milovať. I keď si to neuvedomím, vždy to tak bude. Konečne som našiel osobu, ktorú milujem viac ako svoj vlastný život. A i keď ona moje city neopätuje, moje city k nej sa nemôžu zmeniť. Milujem ju a vždy som ju miloval – moje posledné slová na rozlúčku.
ELENA:
Zobudila som sa na posteli a bolo mi už o veľa lepšie. Poobzerala som sa okolo seba, nikto v izbe nebol okrem mňa. Pomaly som sa postavila a uvidela na nočnom stolíku obálku a na nej stálo:
Až sa zobudíš, prečítaj si to.
Bolo mi to divné a tak som chvíľu váhala, kým som ju otvorila. Bol v nej poskladaný malý čistý papier a na ňom naškrabaným písmom niekoľko viet. Začala som si ich čítať.
Ak si sa už zobudila a čítaš si tento lístok, chcel by som Ti niečo povedať. Mal som to už asi dávnejšie, ale teraz už nezostal čas. Viem, že budeš nahnevaná, že som to urobil, ale nemohol som ťa nechať zomrieť. A chcel by som sa Ti ospravedlniť za ten železník, ale viem, že by si mi to nedovolila, keby si bola pri vedomí. Neviem kedy sa vrátim a či sa vôbec vrátim, ale nebuď smutná. Prosím, urob to pre mňa. A mám na teba ešte jednu prosbu, ak to nie je veľa, prosím dávaj na seba dobrý pozor.
Milujem Ťa a vždy som Ťa miloval, D.
Keď som si to dočítala, už mi tiekli slzy ako dva kanáliky. Urobil to len kvôli mne. Odišiel kvôli mne. Nezniesla som pomyslenie na to, že teraz som tu už úplne sama. Stefan odišiel, Damon odišiel. Mala som chuť zomrieť. Druhýkrát. Na čo mi je takýto (ne)život? Stratila som ich oboch. Zostalo mi už naozaj pár ľudí. Všetci, ktorých mám rada sú preč alebo mŕtvi a to len kvôli mne. Nezaslúžim si žiť.
Až teraz som si ale uvedomila jedno. Milovala som Damona a on ma miloval tiež. Ale teraz je všetko zničené. Ja som krava. Celý čas, čo sa s ním poznám, som k nemu niečo cítila, niečo veľmi silné, že to mohla byť jedine láska. A neuvedomovala som si to. Vlastne, nechcela som si pripustiť, že je to tak. Odsúdil sa kvôli mne na smrť. Viem, že výčitky svedomia mu nepomôžu, ale vedela som, že je to len a len moja vina, že je preč. To ja som bola taká nezodpovedná a prechádzala som sa v noci za splnu. To mňa pohrýzol vlkolak. Všetko som to zapríčinila ja a on musí trpieť. Je ten život vôbec spravodlivý?
Namýšľam si, že by som sa mala zabiť. Vraziť si kôl do srdca a odísť z tohto sveta. Ale neurobím to. Pre neho. Vzdal sa všetkého kvôli mne a ja sa teraz nevzdám života. Pretrpím si každú minútu, hodinu, deň, kým so mnou nie je. A samozrejme, nevzdám sa nádeje, že sa raz vráti. A on sa vráti, musí sa vrátiť. Teraz už aspoň viem, že ho milujem celý svojím srdcom a navždy milovať budem.
The End Of 1. Season
Môj prvý dopísaný príbeh xD Konečne som sa dočkala xD Pekný zvyšok víkendu :)
(Ak je chyba v The End Of 1. Season, tak sa ospravedlňujem, ale anglinu moc neovládam :/)
poviedka
anonym, 14. 4. 2012 15:58