Nemalo sa to stať! - 1. kapitola - Hrôzostrašný sen
Ahojky! Tak, dnes som sa rozhodla pridať 1. kapitolu môjho nového príbehu s názvom Nemalo sa to stať!. Budem rada za každý komentík a hlavne vaše komentíky rozhodnú, kedy tu pribudne ďalšia kapitolka! Prajem príjemné čítanie :)
1. kapitola - Hrôzostrašný sen
Videla som ju na vzdialenej lúke. Na krásnej lúke plnej rozkvitnutých rôznych druhov kvetov. Stála tam a miestami sa prechádzala. I z diaľky som vedela rozoznať jej nádherné vlnité hnedé vlasy. Na sebe mala oblečené nádherné letné šaty výraznej červenej farby. K tomuto prostrediu moc nesedeli, ale i napriek tomu na nej vyzerali úžasne. Mala obuté červené topánky s vysokým podpätkom a na lúke stála sebaisto. Vôbec sa nebála myšlienky, že by mohla spadnúť, čo by sa pri jej elegantnej chôdzi asi ťažko stalo.
Podišla som k nej a zastala približne päť metrov od nej. Prezrela som si ju od hlavy až po päty a onemela som od úžasu. Z blízka vyzerala ešte lepšie ako z diaľky. Teraz som videla každú jej elegantnú krivku, každý jej pôvabný pohyb. Stála ku mne chrbtom, keď vtom sa otočila a usmiala sa na mňa. Nemohla som odolať a usmiala som sa tiež. Mala krásnu tvár, nedalo sa na ňu nepozerať. Prosto dokonalosť sama o sebe. A tak som tam stála ako primrazená a s údivom som sa na ňu pozerala. Ona sa na mňa celý čas nádherne usmievala.
Zrazu sa ale všetko zmenilo. Katherine sa na mňa už sladko neusmievala, ale cerila na mňa zuby a spomedzi nich sa občas predralo tiché, ale výhražné vrčanie. Stále vyzerala úchvatne, ale aj nebezpečne. Vydesilo ma to na smrť. Jej pohľad som vnímala, akoby ma ním chcela prebodnúť, potom ma pokrájať na malilinké kúsky a nakoniec moje už mŕtve telo zapáliť. Chcela som odtiaľ utiecť, utiecť od tej krvilačnej upírky. Ale nemohla som sa pohnúť. Katherine ku mne podišla tak blízko, že sa ma takmer dotýkala. Priblížila sa ústami k môjmu uchu a ja som stuhla na mieste a prestala dýchať. Najprv mi totiž nedošlo, že mi chce niečo pošeptať do ucha.
„Nie je tvoj a ani nikdy nebude,“ pošepla mi do ucha tak ticho, že som mala problém počuť to. Potom sa na mňa výhražne usmiala.
Všetko náhle zmizlo, pretože som sa zobudila v idúcom aute na mieste spolujazdca. Lapajúc po dychu som sa pozrela vedľa seba. Stretla som sa s Damonovým ustaraným pohľadom. Ten za okamih vystriedal neutrálny pohľad. Zaraz mi bolo lepšie, keď som zistila, že to bol len zlý sen. Malo to len čiastočný účinok, ale aj to bolo lepšie ako nič.
„Dobré ráno, Ruženka,“ uťahoval si zo mňa, „zlý sen?“ Pomaly som prikývla. Po líci mi z ničoho nič začala stekať slza, tak som sa otočila, aby si to Damon nevšimol a rýchlo som si ju zotrela. Jemu však ani to neušlo.
„K čertu s tebou,“ zahundrala som si popod nos. Damon sa snažil neusmiať nad mojou poznámkou, ale kútiky úst sa mu chveli. Pozrela som sa von oknom a chvíľu som sledovala ubiehajúcu krajinu.
„Kde sme?“ spýtala som sa zaujato. Z okna som videla nádherné polia, lesy a pastviny, na ktorých sa práve pásol dobytok. Nádherné prostredie, ktoré sa určite nemohlo nachádzať v Mystic Falls. Jedine, že by ho stihli zmeniť, zatiaľ čo som spala, no to bolo málo pravdepodobné. Alebo žeby toto naozaj bolo Mystic Falls? Samozrejme, že toto nemohlo byť Mystic Falls. Som zrelá do blázinca. Tým som si stopercentne istá.
„V Georgii,“ odpovedal ľahostajne, ale stále upieral pohľad na cestu. Vyvalila som naňho oči a neveriacky som sa ho opýtala: „V Georgii?“ Uškrnul sa nad mojou reakciou.
„Prečo si ma vzal do Georgie?“ spýtala som sa náhle vyvedená z miery.
„Mal som ťa v tom aute nechať?“ spýtal sa prekvapene. Viac som do toho už nerýpala. Spomínala som, čo sa udialo minulú noc, ale radšej som na tú noc prestala myslieť, bola príšerná presne ako sen, čo sa mi pred chvíľou sníval. A na podobné veci som teraz myslieť nechcela. Vedela som, že sa mi bude o nej čoskoro snívať a bude o to hrôzostrašnejšia, ak si spomeniem na detaily z tej noci.
„Ďakujem,“ povedala som s vďačnosťou v hlase. Damon sa usmial do neznáma. „A teraz zastav to auto,“ dodala som. Auto však stále išlo ďalej. Zopakovala som svoju skôr prosbu ako príkaz a auto zrazu začalo spomaľovať až úplne zastavilo. Prekvapilo ma, že Damon mi vyhovel, čo sa nestáva často.
Otvorila som dvere a pomaly som vyšla na štrkovú cestu. Ponaťahovala som sa, ale všetko ma strašne bolelo. Zasyčala som bolesťou a takmer som nadskočila od ľaku, keď som si všimla Damona stojaceho vedľa mňa. K čertu aj s upírou rýchlosťou!
„Som v pohode,“ ubezpečila som ho. Oprela som sa o auto a Damon urobil to isté. Na chvíľu zavládlo úplné ticho. Ticho prerušilo až zvonenie telefónu vychádzajúce z Damonovej čiernej koženej bundy. Bolo to také isté zvonenie ako...
„To je môj mobil!“ vykríkla som, keď mi to došlo. Skontrolovala som si vrecko na džínsoch, ale bolo prázdne. Vrhla som na Damona naštvaný pohľad. Uškrnul sa a vybral z vrecka na bunde môj zvoniaci mobil a zdvihol ho. Neveriacky som sa naňho pozerala.
„Robíš si zo mňa srandu?“ spýtala som sa otrávene. Damon sa na mňa pozrel a ozval sa do mobilu: „Elenin mobil.“ Pauza. Damon si ma zrazu premeral od hlavy až po päty a znovu prehovoril do telefónu:
„Stojí tu vedľa mňa. A má sa...,“ na chvíľu zaváhal, kým dopovedal, „fajn.“ Znova pauza. Potom Damon natiahol ruku s mobilom v nej a čakal, kým si ho vezmem. Nechápavo som sa naňho pozrela.
„Priateľ,“ poznamenal a nahodil kyslý úsmev, keď som si mobil od neho nebrala. So Stefanom som teraz rozhodne nechcela hovoriť. Nie po tom, čo som našla uňho fotku Katherine z roku 1864. Po chvíľke sa Damon znova ozval do mobilu: „Nechce s tebou hovoriť. Čím to asi tak bude?“ spýtal sa ironicky. Ďalšia pauza. „Maj sa, braček,“ povedal, zložil a podal mi mobil. Teraz som si ho už vzala a hneď som ho vypla. Damon len pokrútil hlavou. Pozrela som sa naňho šokovane a stretla som sa s jeho pohľadom. Nejaký čas sme sa pozerali jeden druhému do očí, keď vtom Damon prehovoril, ale stále mi uprene hľadel do očí.
„Späť do Mystic Falls?“ Pokrútila som hlavou a pozrela som sa do zeme. Tento moment bol zvláštny. Niečo mi na ňom nesedelo. Automaticky som si siahla na krk, aby som sa ubezpečila, že prívesok tam stále je, keď vtom som stuhla. Prívesok so železníkom tam nevisel. Asi som ho nechala na Stefanom stole, keď som odchádzala. A potom mi to došlo. Damon ma teda môže kedykoľvek ovplyvniť, aby som urobila niečo proti svojej vôli. Do Mystic Falls som sa ale vrátiť nechcela, tak som to nechala zatiaľ tak.
„Nastúp si,“ prikázal mi. Nastúpila som, ale povedala som si, že nebudem robiť stále všetko, čo mi prikáže. To nech si vyhodí z hlavy. Nemala som moc dobrú náladu. Po ceste, bohviekam som sa snažila nemyslieť na ten hrôzostrašný sen, ale nedalo sa.
Vždy, keď som zatvorila oči, obraz nádhernej a nebezpečnej Katherine ma vydesil. Občas mi po líci stiekla nejaká neposlušná slza, ktorá sa predrala na povrch proti mojej vôli, ale to tú slzu vôbec netrápilo.
Pokračovanie nabudúce...
k
lenka, 1. 4. 2012 19:39