Nemalo sa to stať! - 3. kapitola - Totálne okno
Nazdááárek xD 3. kapitola je konečne tu! Táto kapitolka je celkom nudná a nič až také dôležité sa v nej nedeje, ale musela som ju tam dať xD Dnes nemám moc náladu na veľa obkecávania, takže sa budete musieť obísť aj bez toho xD Prajem príjemné čítanie a pls zanechajte krátky komentárik :)
3. kapitola - Totálne okno
Zobudila som sa na silnú bolesť hlavy. Pomaly som pootvorila oči a následne ich aj zavrela, pretože ma oslepil ostrý lúč slnka doliehajúci presne na mňa. Otočila som sa na druhú stranu a nasilu som donútila viečka, aby sa rozlepili. Vtom odkiaľsi zavial studený vánok a ja som sa otriasla. Môj pohľad zamieril na otvorené okno. Moment, otvorené okno? Nespomínam si, že by som otvárala okno. Mala som úplné okno ohľadom včerajšej noci. Čo som preboha robila?
Teraz som sa tým nezaoberala, radšej som sa posadila na posteli, keď som si uvedomila, že som nahá. Obmotala som si perinu okolo môjho nahého tela, len pre istotu, že by sem niekto vtrhol. Určite viete koho mám na mysli. Kde vlastne je?
Prestala som premýšľať o Damonovi, teraz to nebol môj problém číslo jedna. Jeho začnem riešiť neskôr. Určite sa nemýlim, keď si myslím, že to on ma dotiahol... vlastne kde to vôbec som?
Poobzerala som sa dôkladne okolo seba. Bola som v nejakej izbe s veľkou posteľou na ktorej som stále sedela. Kam ma to dotiahol tentokrát?!
Zahnala som myšlienky ohľadom Damona, tejto izby, včerajšej noci a ja neviem čoho ešte všetkého a vybrala som sa hľadať aspirín. Po ceste som objavila moje tričko, potom džínsy, spodné prádlo, topánky a ešte mikinu. Ale čo robili na zemi? A ešte k tomu každé šatstvo bolo niekoľko metrov od seba. Všetky kusy som pozbierala a zatiaľ položila na posteľ.
Začala som hľadať moju kabelku, ale nikde som ju nevidela. A potom som si spomenula. Naposledy som mala kabelku v Damonovom aute a tam zrejme aj ostala, pretože do baru som ju so sebou nebrala. Sakra! V nej som mala ten aspirín. To snáď nie je pravda. Kým nájdem Damona bude to trvať najmenej hodinu!
Povzdychla som si. Chcela som si ísť ešte ľahnúť a spať, keď mi náhle prišlo zle a ja som hneď utekala do kúpeľne k záchodu. Po ceste som omylom pustila perinu a tak som bola teraz nahá. Už môžem len dúfať, že sem nevtrhne Damon, tak ako to väčšinou robí doma.
***
Pri záchodovej mise som strávila polovicu dňa. Damon sa našťastie neukázal, čo bolo divné, ale vyhovovalo mi to a tak som sa tým viac nezaoberala. Počas zle strávených hodín som sa spriatelila so záchodovou misou, ale nie na toľko, aby som sa tešila na ďalšie dlhé stretnutie s ňou. Tak padnutá na hlavu predsa len nie som.
Keď už vyzeralo, že je po všetkom a ja som zo seba dostala všetko, ale úplne všetko, čo vo mne bolo, išla som si dať horúci kúpeľ. Snáď mi pomôže. Vo vani som si neustále prehľadávala spomienky, musím si predsa pamätať niečo zo včerajška. Ale posledná moja spomienka bola, ako som požiadala Bree o pohár whisky. Ale pravdepodobne som nevypila len jeden pohár whisky, to by som si predsa všetko zo včerajška pamätala a nestrávila by som „nádherné“ chvíle s mojou novou známou. S tým alkoholom som to musela fakt prehnať. Aspoňže ma už hlava nebolela tak silno, ako pred niekoľkými hodinami.
O niekoľko minút mi voda vychladla a tak som vypustila vaňu a osušila som sa osuškou, ktorá bola zavesená na radiátore, asi bude patriť hotelu alebo kde to vlastne som. Keď som bola suchá, omotala som si osušku okolo seba tak, aby neodhaľovala nič príliš intímne.
Následne som zamierila do izby, kde som našla šatstvo na posteli, kde som ho predtým nechala. Na moje prekvapenie som v izbe nebola sama.
„Damon,“ povedala som prekvapene a zaraz som zostala stáť na mieste a radšej som si pridržiavala osušku, aby mi náhodou neskĺzla dole a neodhalila toho až príliš veľa pre Damonove pozorné oči. Damon sedel v kresle oproti posteli a civel na mňa. Mlčal a tak som sa do rozhovoru vložila ja s úmyslom niečo sa viac dozvedieť o minulej noci. On predsa musí niečo vedieť, určite ma sem totiž dotiahol on. Nieže by som mu nebola vďačná, vďačná som mu samozrejme bola, ale niečo mi hovorilo, že som sa sem nedostala len tak pre nič za nič. To prosto nebol Damonov štýl. A môj šiesty zmysel mi tiež našepkával, že toto nebude príjemný rozhovor. Vycítila som to aj z jeho pohľadu, ktorým si ma neustále premeriaval.
„Ďakujem,“ povedala som po chvíli ticha. Rozhodla som sa, že začnem jednoduchým spôsobom rozhovoru a tým malo byť ďakovanie. Neviem, čo všetko pre mňa minulú noc urobil, ale určite si to jedno slovíčko zaslúžil počuť. Po prvýkrát som o tom skutočne presvedčená a to už je čo povedať. Za to Damonova reakcia ma prekvapila. Zdvihol neveriacky jedno obočie a z jeho pohľadu som taktiež vycítila, že mi neverí, že to hovorím úprimne. Čo si o mne vôbec myslí?! Asi len jedno, že som mrcha ako Katherine. Ale to teda nie som! Podľa čoho by ma mohol takto súdiť?! Jejda, ja som krava, ešte ani neviem či si to skutočne myslí a už robím unáhlené závery. Ale prečo som zrazu taká nervózna?
„Čo je?!“ spýtala som ho o oktávu vyššie ako som sa mienila spýtať. Jeho neveriacky pohľad ma naštval. Až teraz sa konečne postavil z kresla a podišiel ku mne tak blízko, že sa naše telá takmer dotýkali. Vôbec som nechápala o čo mu ide.
„Stalo sa niečo, Damon?“ povedala som a začala som v duchu panikáriť. Toto nie je jeho obvyklé správanie a mňa to veľmi znepokojovalo.
„Ako ti je?“ spýtal sa znenazdajky a uprene sa mi zahľadel do očí. To si robí srandu? Ja tu idem zošalieť a on sa ma nakoniec spýta, ako mi je?!
„Bolo už aj lepšie,“ odvetila som napoly otrávene a napoly naštvane. Otrávene pretože som si spomenula na „krásne“ chvíle s novou kamarátkou a naštvane pretože ma práve vytočil do nepríčetnosti. Zrejme to tak nemyslel, ale jeho náhla starostlivosť ma dosť prekvapila a kto by už potom nerobil unáhlené závery?
„A len tak mimochodom, koľko som do seba naliala whisky minulú noc? Mám totiž totálne okno,“ povedala som a čakala. Vedela som, že to bude pekné čísielko a už predtým som sa na to snažila pripraviť. Prvýkrát pijem a takto to dopadne.
Damon prekvapene vyvalil oči, ale za ani nie sekundu na jeho tvári už nebolo vidno ani troška prekvapenia.
„Netuším, prestal som to počítať po asi piatej whisky,“ odpovedal mi a tým ma ani veľmi neprekvapil, komu by sa to chcelo počítať? Možno bláznovi.
Vtom som v Damonových očiach uvidela malú iskričku nádeje, ktorá zmizla tak rýchlo ako sa v jeho očiach objavila. Dlho som nad tým neuvažovala, pretože Damon sa ma niečo spýtal.
„Takže ty si nepamätáš nič z minulej noci?“ Akoby som mu už raz nehovorila, že mám okno! Niekedy dokáže byť taký nevšímavý a to je predsa upír!
„Veď som ti hovorila, že mám okno,“ zopakovala som ešte raz a zdôraznila slovo okno, aby si ho všimol a nedával mi zbytočné otázky.
Viac som mu už nevenovala pozornosť, vzala si oblečenie z postele a zamierila do kúpeľne, kde som sa bezpečne zamkla a obliekla sa do smradľavých šiat zo včera, ale nič iné som so sebou nemala a tak mi nezostávalo nič iné, len si obliecť toto.
Pokračovanie nabudúce...
:)
Mydló, 27. 3. 2012 8:30