Nemalo sa to stať! - 4. kapitola - Dlhý pohľad
Ahojte! Tak, ďalšia kapča je na svete xD Keďže mám ešte napísanú 5. kapitolu, nové kapče tu budú pribúdať o niečo menej, ale vynasnažím sa, aby som napísala a sem pridala aspoň raz týždenne novú kapču :) Prajem príjemné čítanie a krátky komentárik by neuškodil :)
4. kapitola - Dlhý pohľad
Nastúpila som do auta a moja ruka sa hneď natiahla po kabelke. Začala som ju prehľadávať až som napokon našla aspirín. Vybrala som si jednu tabletku a následne ju položila na svoju otvorenú dlaň.
„Máš vodu?“ obrátila som sa Damona. Jeho ruka zamierila na zadné sedadlo odkiaľ mi podal plnú fľašu vody.
„Ďakujem,“ odvetila som a zobrala si od neho fľašu. Potom som si strčila tabletku do úst a následne ju zapila vodou.
Damon práve štartoval, a preto som sa ešte raz pozrela na motel a bar. Na tomto miestečku sa veľa krásnych chvíľ neudialo.
Už som išla dať škatuľku s ďalšími tabletkami aspirínu do tašky, keď moju pozornosť zaujal mobil, ktorý bol len letmo položený v kabelke. Škatuľku s tabletkami som do tašky doslova hodila, až to zabuchotalo. Prudko som sa načiahla po mobile a zapla som ho. Mobil zazvonil raz, dvakrát, trikrát, štyrikrát, päťkrát, šesťkrát, kedy to skončí?!
A potom som sa otrávene pozrela na displej mobilu. Dvadsaťtri zmeškaných hovorov, deväť odkazov, hlásil mobil. Nešťastne som sa chytila za hlavu. Devätnásť zmeškaných hovorov bolo od Stefana, ostatné od Jeremyho, Bonnie, Caroline a Jenny. Z odkazov to bolo päť od Stefana, ostatné znova od tých štyroch. To sa o mňa tak strašne všetci boja? Ani som si nestihla všimnúť Damonovo škerenie. Jasné, on sa v mojom trápení len vyžíva. Typický Damon.
Zlostne som sa naňho pozrela a prebodla ho pohľadom. Potom som rýchlo naťukala správu pre Jeremyho a dúfala som, že to ostatným odkáže. Následne som znovu mobil vypla. Pre istotu. Predsa len nechcem, aby mi mobil každú chvíľu vyzváňal.
Oprela som sa do sedadla a zatvorila oči. Bola som unavená z toľkého vracania. Už som pomaly upadala do spánku, keď ma vyrušila Damonová starostlivá otázka.
„Si hladná?“ spýtal sa a zahľadel sa mi uprene do mojich teraz už úplne otvorených a prekvapených očí. Zhlboka som sa nadýchla.
„Už žiadne jedlo! Najbližších niekoľko hodín držím hladovku,“ prskala som slovo po slove. Jedlo sa mi teraz na nejakú dobu určite bude hnusiť. Damon sa zachechtal.
„To som vážne taká smiešna?“ spýtala som sa dotknuto. Na to sa Damon rozosmial na celé auto. Určite keby sedel práve na stoličke, spadol by z nej s buchotom na zem a začal by sa tam váľať od smiechu a vôbec by ho netrápilo, že pritom vyzerá ako úplný idiot!
Zakrútila som hlavou. On sa vážne nikdy nezmení. Človek by si myslel, že za toľké roky života už konečne zmúdrel, ale myslím si, že to u Damona nehrozí. Bohužiaľ.
Znova som zatvorila oči a snažila sa na nič nemyslieť. Avšak, nejako sa mi nedarilo. Tento obyčajný výlet sa teda dobre vykľul. Ak sa tento výlet dá vôbec nazvať obyčajným. Už len pre to, že to bol výlet s Damonom nemôže byť obyčajný.
Zahnala som tieto dohady jedného môjho ja a dohady toho druhého môjho ja. Niekedy ma pekne štvali. Začala som rozmýšľať radšej nad niečím obyčajným ako je, čo budem robiť keď prídem domov?
Okamžite som si odpovedala na nevyslovenú otázku. Keď prídem domov, dám si horúci kúpeľ s kopou peny na upokojenie. Umyjem si i vlasy, pretože mi hrozne páchnu po alkohole a cigaretách. Potom špinavé oblečenie hodím rovno do práčky a nájdem si nejaké pohodlné tepláky a tričko. A nakoniec si sadnem na parapetu okna s denníkom v ruke a začnem doňho písať všetko, čo sa mi udialo. A len pre istotu si musím pripomenúť, okno musí zostať zatvorené. Na Stefana som totiž stále naštvaná a nejaký čas ho ešte nechcem vidieť. Dúfam, že mi to bude dopriate. Lebo inak...! Ešte neviem čo, ale som si istá, že za túto cestu niečo už vymyslím. Ale i tak, raz si so Stefanom budem musieť pohovoriť. A toho som sa obávala.
***
Do Mystic Falls sme dorazili až večer. Určite by sme stihli prísť aj skôr, lenže Damon trval na tom, že sa musím najprv najesť. Bola som síce hladná, ale chcela som sa najesť až doma. Bolo by mi to aj vyšlo, ale môj žalúdok mal iný názor. Keď hlasito zaškvŕkal, Damon pri najbližšej reštaurácii zastavil a nasilu ma tlačil do reštaurácie. Chcela som sa brániť, lenže proti Damonovej sile zmôžem akurát tak veľké NIČ. A aby toho ešte nebolo málo, Damon ma donútil zjesť toho toľko, že mi z toho takmer prasklo brucho. Fakt sranda, keďže predtým som v ňom nemala nič a teraz je príliš preplnený. Našťastie teraz som už konečne doma. Ako sa hovorí, všade dobre, doma najlepšie.
Vstúpila som do domu a na moje prekvapenie tam panovalo prílišné ticho. Bolo mi to divné a tak som okamžite zamierila do kuchyne, vôbec si nevšímajúc, že ma Damon nasleduje.
Na chladničke som uvidela pripnutý malý lístoček. Vzala som si ho a celá zvedavá, kde všetci trčia som si ho prečítala.
Elena,
ak si už doma a divíš sa, že je všade také ticho, tak nás ani nečakaj. Ja túto noc prespím u Ricka a Jeremy doma tiež nebude, prespí u Anny. Zajtra sme obaja nazad. Dúfam, že si si výlet poriadne užila.
S láskou Jenna a Jeremy.
Zarazila som sa, že Jenna vie o mojom „výlete“. Kto jej to asi tak mohol povedať? Stefan? Možné to je alebo ma Bonnie kryla. Na tom vlastne nezáleží.
„Keďže máš dom len pre seba, čo tak to využiť?“ ozval sa odrazu Damonov hlas spoza môjho chrbta a ja som od ľaku nadskočila. Vôbec som nevedela, že za mnou stojí.
„Pokoj, som to len ja,“ uškrnul sa Damon. Otočila som sa k nemu a keď som si uvedomila, že je pri mne tak blízko, že sa naše telá takmer dotýkajú, že cítim jeho dych na mojej tvári, prekvapene som zatajila dych. Chcela som od neho cúvnuť dozadu, lenže na moje nešťastie, za sebou som mala chladničku. Teda mi nič iné nezostávalo, len robiť, čo chcel Damon. A to čo Damon chce je pre všetkých záhadou.
Chvíľu mi uprene hľadel do mojich hnedých očí a ja som mu hľadela do tých jeho. Neviem prečo, ale srdce mi búchalo ako splašené a dlane sa mi začali potiť. Chcela som uhnúť pohľadom ja neviem kam, hlavne ďaleko od jeho nádherných modrých očí. Ale Damonove oči ma hypnotizovali a uhnúť pohľadom preč bolo nemožné.
Pokračovanie nabudúce...
tvd
lenka, 1. 4. 2012 21:07