Nový život - 10. kapitola - Dohoda
Čusík, busík xD Dnes je piatok 13., čo sa vám prihodilo? Mne iba dva kŕče do nohy cez noc, to bola pekelná bolesť. A viete si predstaviť, že práve v noci? Ach jaj. Ale inak deň prebehol v pohode, učili sme sa asi dve hodiny, z toho jedna anglina(písomka, ktorej som sa chcela nejako vyhnúť, no nevyhla som sa xD) a hudobka(oddychovka xD). Na ostatné dve hodiny sme šli na štadión, kde nám hovorili niečo o dravcoch, číže sokoloch, sovách, orloch... veď to poznáte, nejaká tá výuka, nejaké otázky a predstavenie, keď nejakého dravca pustia xD Pekné videnie xD A poslednú hodinu nám učka odpustila a tak sme šli na obed a po zazvonení: sloboda volá! xD Víkend sa začína xD No, teraz už k dnešnej kapitolke :) Posledná kapitolka príbehu Nový život je tu pre vás na prečítanie ;) Áno, posledná kapitolka :) Ešte epilóg a hotovo. Čoskoro môžem začať pridávať druhú sérku :D Takže, poviem vám len toľko, že asi budete koncom tohto príbehu trošku zarmútení, pretože sa nekončí happyendom. Nie, nie, žiadny happyend. Ten môžete čakať až v úplnom konci príbehu. Čiže pravdepodobne v druhej sérke. Ak teda nebude i tretia xD Ale vážne sa divím, že sa mi podarilo napísať príbeh(i keď len prvú sérku) nie happyendom, lebo väčšinou svoje príbehy musím zakončiť jedine happyendom. Smutný koniec sa mi nepáči, ale sem sa mi perfektne hodí :) Veď ohodnoťte sami ;) Príjemné čítanie.
10. kapitola - Dohoda
Zobudila som sa na klopanie na dvere. Poobzerala som sa okolo seba, aby som zistila, kde som. Bola som dezorientovaná. Po nejakej chvíli som si spomenula, že som v izbe, v sídle Salvatoreovcov.
„Elena?“ ozvalo sa spoza dverí. Bola som ticho. Nezmohla som sa na jediné slovo, nie to ešte vetu. Bola som celá spotená a potrebovala som sa napiť.
Vzala som si z nočného stolíku pohár s krvou a napila sa z nej. Krv ma posilnila, ale nie na dlho. Damon po nejakom čase odišiel do obývačky, kde si podľa zvuku nalial whisky. Ja som sa posadila a prezrela si svoju ranu. Vyzerala čoraz horšie, omnoho horšie ako pred niekoľkými hodinami môjho spánku.
Pomaly som sa postavila a zamierila do kúpeľne, kde som si pustila studenú vodu a umyla si ňou tvár. Na chvíľu mi bolo dobre, ale len na chvíľu. Nakoniec som sa zosunula k zemi, noha ma predsa len veľmi bolela. Zem bola príjemne chladivá a tak som tam sedela nejaký čas. Nevedomky som tam aj zaspala. Sníval sa mi hrozný sen. Presne si pamätám na ten deň aj okamih. Bol to sen o tom, ako moji rodičia zomreli a vlastne som mala zomrieť aj ja. Náhle som sa zobudila, celá udychčaná, vysilená a spotená. Bolo mi naozaj hrozne.
Pokúšala som sa postaviť zo zeme, ale neudržala som rovnováhu a spadla som na zem. Buchlo to, ale dúfala som, že to v Damonovi nevzbudí pozornosť. Skúsila som sa znova postaviť, tentoraz úspešne. Odrazu mi bolo príšerne horúco a ja som teda okamžite začala otvárať všetky okná dokorán. Znova som sa musela napiť krvi a zotrieť si spotené čelo. Chcela som ísť do kúpeľne, osviežiť sa, ale zamotala sa mi hlava a ja som videla všetko dvojmo...trojmo...až som sa zosypala na zem. Bolo mi neuveriteľne zle. Vtom som si niečo všimla. Bolo to napol schované v závese, napol neschované. Ale ešte stále sa mi motala hlava tak som nevedela na ten pohyb zaostriť zrak. Pre mňa to bola len tmavá šmuha.
Postavila som sa a ťarbavo sa tiahla k posteli. Keď sa mi trošku uľavilo a prestala sa mi krútiť hlava, pozrela som sa ku oknu. Nič tam nebolo. Možno sa mi to len zdalo, pomyslela som si.
Ľahla som si na posteľ a snažila sa zaspať. Keď vtom som začula nejaké hlasy z prízemia. Napla som uši a počúvala som.
„Elijah,“ oslovil ho Damon, „čím som si zaslúžil tvoju ctenú návštevu?“ Elijah? On je tu? To nie je dobré znamenie.
„Vlastne som sa s tebou prišiel dohodnúť,“ odpovedal Elijah pokojne.
„A myslíš si, že sa s tebou v pokoji dohodnem, že?“ povedal Damon uštipačne.
„Áno, presne to očakávam,“ odvetil a som si stopercentne istá, že jeho tvár práve zdobil prefíkaný úsmev.
„Tak očakávaš zle. S tebou dohodu neuzavriem,“ povedal Damon rozhodne. „Nie som až taký blázon ako si myslíš.“
„Ešte ani nevieš na čom sa chcem dohodnúť,“ nedal sa odradiť Elijah.
„Na tom nezáleží.“
„No, tak dobre, tvoja chyba,“ chystal sa na odchod Elijah. Damonovi to nedalo a musel sa spýtať: „Fajn, na čom si sa chcel dohodnúť?“
„Pôjdeš so mnou, dobrovoľne,“ povedal a zdôraznil slovíčko dobrovoľne. Nie! Nie a nie! Vnútri mňa to prekypovalo zlosťou.
„A čo si za to schopný mi dať?“ spýtal sa už takmer bez záujmu Damon.
„Liek,“ odpovedal Elijah. Zrazu mi došlo, čo tým myslel. Elijah sa chce s Damonom dohodnúť, že pôjde s ním a on mi dá liek. Ale ako o tomto vie? Nevie o tom dokonca ani Damon, nie to už Elijah!
„Keď sme už vlastne pri tom dohadovaní, keď chceš, aby som s tebou išiel, prečo sa chceš vôbec dohadovať? Vieš ma prinútiť. Nieže by som ti to navrhoval,“ zaujímalo Damona.
„Pretože ja nie som Klaus. Nepotrebujem mať ďalšieho nepriateľa, ktorý sa bude chcieť pomstiť, keď ovplyvnenie skončí,“ odpovedal mu Elijah jednoducho. „Takže, dohodneme sa?“
„A na čo by mi bol liek?“ spýtal sa Damon. Teraz som to už nevydržala. Napila som sa plno krvi a už aj som letela na prízemie. Vedela som, že to robiť nemám, ale nedalo sa inak. Nesmiem mu to dovoliť.
Pribehla som dole a postavila sa za Elijaha. Snažila som sa tváriť, že som v pohode, ale asi som sa tak netvárila, pretože v Damonových očiach som videla zmätok, prekvapenie a ešte niečo, čo som nevedela pomenovať. Elijah vedel, že som rovno za ním a tak sa otočil.
„Ahoj, Elena, tak sa zasa vidíme,“ pozdravil ma Elijah milo. Uf... videla som ho asi trikrát. Bola som slabá, ale nechcela som, aby Damon uzavrel dohodu. Damon bol okamžite pri mne a snažil sa mi pomôcť. Asi mu došlo, že ma pohrýzol vlkolak. Alebo sa mi to len zdalo, že mu to došlo? Rozhodne, toto muselo ísť bokom.
„Ako o tom vieš?“ spýtala som sa udychčane.
„Ja viem všetko, Elena,“ odpovedal mi s úsmevom. Potom som si spomenula na tú čiernu šmuhu v izbe. To bol isto Elijah!
„To ty si bol v mojej izbe,“ konštatovala som, „žiadna dohoda sa neuzatvára, takže môžeš ísť.“
„Teba som sa nepýtal, či súhlasíš.“ Potom som sa obrátila na Damona a pozrela som sa do jeho modrých dúhoviek. Videla som v nich iba bolesť a bolesť... Damon zrazu odvrátil pohľad a pozrel sa na Elijaha.
„Dobré, súhlasím s dohodou,“ povedal. Elijah sa naňho usmial a potriasli si rukou. Ja som na nich len nemo pozerala.
„Čo si sa zbláznil?“ vyštekla som na Damona. Ten ma ignoroval. Zrazu tam stál a keď som sa pozrela znova, už tam nebol. Zacítila som náhlu prudkú bolesť od chrbta. Bola som veľmi slabá a nevydržala som to, padla som k zemi a stratila vedomie.
Nabudúce epilóg...
poviedka
fff, 13. 4. 2012 20:55