Nový život - 3. kapitola - Návrat
Čaute! Prinášavam vám sem 3. kapitolu :) Bola by tu už skôr, lenže vyskytli sa menšie problémy, ktoré sú už teraz vyriešené :) Ďalšia kapitolka sem pribudne čoskoro, najneskôr v apríli. No, nechám už toho nudného obkecávania a prejdem rovno ku dnešnej kapitolke :) Ale ešte predtým, prajem vám príjemné čítanie :) A pls komentujte! :)
3. kapitola - Návrat
„Tak, som tu, Mystic Falls,“ povedala som a povzdychla som si. Stála som pred tabuľkou s nápisom Mystic Falls. Trvalo mi necelú polhodinu sem prísť. Tá upíria rýchlosť je fakt dobrá a praktická. Vďaka nej ušetrím kopu času i keď to by mi mohlo byť vlastne jedno, času budem mať vždy dosť.
„Ešte jeden krok a som oficiálne späť,“ povedala som sama sebe. Je to divný pocit, byť znovu naspäť. Po týždni sa tu toho veľa zmeniť ale nemohlo. Aspoň v to dúfam.
O krok som postúpila ďalej a teda, už som bola v Mystic Falls. Rozhodovala som sa, kam asi pôjdem najprv. Asi domov. Potrebovala som sa súrne prezliecť. Keby som išla takto k niekomu, určite by sa ma zľakol, až na pár výnimiek.
Vyštartovala som teda priamo domov. Dávala som si veľký pozor, aby ma nikto nevidel. Obzvlášť veľký pozor. Keď som už stála pred domom, rýchlo a hlavne nenápadne som vyskočila na balkón a mala som šťastie, Rick zrejme vetral. Už som išla vkročiť do domu, keď vtom ma zastavila nejaká neviditeľná stena. Odstúpila som o pár centimetrov dozadu a skúsila som prestrčiť len ruku cez balkónové dvere, ale znova mi to nedovolila tá neznáma neviditeľná stena. A potom mi to konečne doplo. No samozrejme, nemôžem vstúpiť bez pozvania. Prečo mi to hneď nenapadlo? To všetko akurát len komplikuje.
Započúvala som sa a premýšľala som nad tým, ako sa dostanem dnu. Jeremy podľa všetkého počúval hudbu a Rick bol v obývačke. Nemala som na výber, musela som vojsť dnu normálnym spôsobom.
Zoskočila som z balkóna a razom som stála pri vchodových dverách. Pomaly som zazvonila na zvonček a čakala. Za dverami som počula kroky, ktoré sa stále približovali bližšie a bližšie a čím boli bližšie k dverám, moja potreba ujsť naberala na intenzite. Ale nemohla som sa pohnúť ani o milimeter. Panika ovládla celé moje telo.
Vtom sa dvere otvorili a ja som uvidela Ricka, ktorý od prekvapenia stratil reč, keď ma uvidel. A potom si ma prezrel celú. Na jeho tvári sa zračilo toľko emócií, že som ich nestihla ani spracovať.
„Ahoj,“ chopila som sa príležitosti, zatiaľ čo Rick stál vo dverách ako prikovaný. Nepohol sa ani o kúsok a ja som sa bála, že mohol upadnúť do šoku, ale potom sa moja obava nevyplnila za čo veľmi vďačím.
„Elena?“ spýtal sa prekvapene Rick a pozeral na mňa s pootvorenými ústami. Ja som mlčala, čo som mu mala povedať? Určite mu to došlo, keď zbadal krv na mojom oblečení.
A potom som urobila niečo, čo som vôbec nemala v pláne. Pozrela som sa Rickovi hlboko do očí a prehovorila som tichým hláskom.
„Pozveš ma dnu a zabudneš na toto stretnutie.“ Sama som sa divila, čo to vlastne robím. Veď ja som ho ovplyvňovala! Nikdy som to ešte neskúšala a teraz to prišlo samo. Ale teraz to bolo tak či tak jedno.
„Pozvem ťa dnu a zabudnem na toto stretnutie,“ zopakoval po mne Rick a ja som uznala za vhodné, že je čas čo najskôr vypadnúť. Behom sekundy, keď Rick žmurkol som vyskočila na balkón a nenápadne som sa tam schovala.
Počkala som, kým Rick vojde naspäť do domu a zavrie za sebou dvere. Keď sa tak stalo, vstúpila som dnu balkónovými dverami, teraz som už so vstupom nemala žiaden problém. Akoby tam tá neviditeľná stena predtým ani nebola.
Predtým som sa pre istotu ešte započúvala. Rick sa vrátil späť do obývačky a Jeremy bol stále v izbe. Dobre, tak teda idem na to, nech sa odtiaľto čím skôr vyparím. Nechcem ovplyvniť ešte niekoho ďalšieho.
Tak som sa išla najprv rýchlo osprchovať, umyť si vlasy, zuby a vlastne aj celé telo. Sluch som mala ale stále zameraný na Ricka a Jeremyho. Skôr na Ricka, pretože Jeremy keď počúva hudbu, nezaujíma ho okolitý svet.
Keď som už bola úplne čistá, vybrala som si čisté oblečenie a na chvíľu som sa zamyslela. Poobzerala som sa okolo seba a spomínala som na všetko, čo sa tu stalo. Z premýšľania ma vytrhli niečie kroky.
Hneď som spozornela a vyšla som na balkón a schovala sa na strome. Nič lepšie mi nenapadlo. Dúfam, že to ako skrýša bude stačiť.
Zamerala som sa na moju izbu. Za pár minút do nej vstúpil Rick a poobzeral sa po nej. Išiel aj do kúpeľne a následne na balkón. Asi som si mala dať ešte väčší pozor, určite vie, že tam niekto bol. Toho som sa obávala najväčšmi. Nechcem nikoho ovplyvňovať, viem aký to je blbý pocit. Ako sa hovorí, čo nechceš, aby tebe robili druhý, nerob ani ty im. Ale niekedy sa proste nedalo inak.
„Je tam niekto?“ spýtal sa Rick. Žiadna odpoveď mu ale neprišla. „Damon?“
Asi po minúte prostého ticha sa vrátil späť do mojej izby. Tam ale ešte chvíľu zostal. Všetko si pozorne prezrel a potom odišiel.
Ešte chvíľu som zostala na strome a potom som pomaly a potichu z neho zoskočila. Poslednýkrát som sa pozrela na náš dom a potom som už vyrazila k sídlu Salvatoreovcov. Nebola to dlhá cesta, ale počas nej som si aspoň trochu mohla usporiadať myšlienky. Hneď mi napadlo, že Rick sa pýtal, či je to Damon. Takže tam musel niekedy byť. Ďalej som už nemohla pokračovať v premýšľaní, pretože som bola na mieste. Pristúpila som pomaly a ticho k dverám a nervózne som zaklopala.
Pokračovanie nabudúce...
Komentáre
Prehľad komentárov
Ahoj :D Skvelý nápad na poviedku :D Neviem sa dočkať ďaľšej kapitoly! :D Už aby som vedela, ako to dopadne s Damonom... :D
Re: Aaaaaa!!!! :DD
Lucia, 26. 3. 2012 21:52Ďakujem za milý komentár, veľmi ma potešil :) Ďalšiu kapitolu mienim pridať zajtra, ak mi do toho niečo nepríde, ale dúfam, že nie :)
Aaaaaa!!!! :DD
Mydló, 26. 3. 2012 20:05