Choď na obsah Choď na menu
 


Pre lásku čokoľvek - 1. kapitola - Zmena

20. 4. 2012

Čaute! Víkend je znova tu... ten čas ale letí, čo? :D Dnes pridávam prvú kapču pokračovania príbehu Nový život hlavne preto, že dnes sme si mohli kuknúť 19. časť upírskych denníkov :) Kto tú časť videl, určite je nadšený ako ja xD Teda, ak sa jedná o Deleňáka čiže fandu Deleny :D To moje vyjadrovanie :D Konečne totiž Elena prestala krotiť svoju túžbu a lásku k Damonovi :D Viac ale nepoviem, aby som neskazila prekvapenie pre tých, ktorí túto časť ešte nevideli... Aj keď som im ho už skazila :D Ja osobne som tento diel nevidela, len pár úsekov, keďže i keby som si časť stiahla, je mi to prd platné, keďže s mojou "úžasnou" angličtinou ďaleko nezájdem :D No čo, nikto nie je dokonalý :) Ale späť k príbehu ;) Dnešná kapitola nie je nejako obzvlášť dlhá, no čo už :D Príjemné komentíky... čože? Ach jaj, že príjemné komentíky? No nie som sa ja padlá na hlavu xD Príjemné čítanie a nezabudnite pridať po prečítaní koment, POVINNÉ! :D

 

1. kapitola - Zmena

Už je to rok od... ani po roku to stále nedokážem vysloviť. Ani v mysli.

Prevrátila som oči. Pripadá mi, akoby som sa od jeho odchodu nikam nepohla. Myslím vývojovo. Pohnúť som sa pohla, z miesta na miesto. Teraz som bola v New Yorku. Za ten rok, čo som sa túlala sama po svete premýšľajúc sa vlastne nič zvláštne nedialo. Počas môjho cestovania som videla okolo seba len a len lásku. Stále to jedno slovo. Láska. Mala som ju a odrazu sa všetko obrátilo proti mne a ja som zostala sama. Môžem si za to sama. Bola som naivná. Vlastne i som. Ale dnes je to presne rok, čo Damon odišiel s Elijahom, aby zachránil môj (ne)život a odvtedy som ho ani nevidela, ani o ňom nič nepočula. Akoby sa pod zem prepadol. Ale ja som vedela, že niekde tam je. No, nastal čas zmeniť sa. Zmeniť svoju povahu, vzhľad a aj celú moju osobnosť. Začať žiť od začiatku. V úplne inom meste. A tým mestom je práve New York. Tu nejaký čas mienim zostať. Našla som si menší byt mimo centra mesta, aby som mala väčší pokoj.

Dala som si prihlášku na strednú školu v New Yorku a aj som sa tam dostala. To je dobrý začiatok, pomyslela som si. Potom som chcela urobiť ešte niečo s tým vzhľadom a tak som sa rozhodla ísť ku kaderníčke blízko môjho bytu. Nevedela som, ako by som chcela vyzerať a tak som to nechala len a len na nej.

„Niečo úplne iné, ako vyzerám,“ len som jej povedala a potom sa kaderníčka dala do práce. Tak nejako som jej verila. Bolo to milé mladé dievča, asi v mojom veku s čiernymi vlasmi, ktoré mala zviazané do konského chvosta. Tvár jej zdobili hnedé oči ako čokoláda. Oblečená bola normálne, tmavomodré džínsy, jednoduché červené tričko s krátkym rukávom.  Na krku jej visel nádherný strieborný náhrdelník v tvare srdca.

Počas jej práce som sa s ňou dala do reči o bežných veciach. Príjemne sa mi s ňou rozprávalo, že som si ani nevšimla, že som hotová. Podala mi zrkadlo a čakala na moju reakciu.

Keď som sa zadívala do zrkadla, neverila som vlastným očiam. Zo zrkadla na mňa pozerala dievčina s mierne zakrútenými blond vlasmi s nádychom hnedej farby, ktoré jej siahali približne do štvrtiny chrbta. Hnedá v jej vlasoch perfektne kontrastovala s blond farbou. Na jej tvári sa zrazu zračil úsmev a ja som až vtedy pochopila, že som to skutočne ja. Nová Elena.

Obrátila som sa na kaderníčku a obdarila ju vďačným pohľadom. Potom som si všimla jej vizitku. Volala sa Jessica.

„Koľko to bude?“ spýtala som sa s úsmevom. Jessica všetko naúčtovala a potom povedala: „10 dolárov.“ Podala som jej peniaze a poďakovala som.

„Aj ja ďakujem. A ty si tu nová, že? Ešte som ťa tu nevidela,“ nadviazala novú konverzáciu.

„Áno, nedávno som sa prisťahovala, som Elena,“ predstavila som sa a podala jej ruku. Jessica ju rada prijala.

„Ja Jessica. A odkiaľ si sa prisťahovala, ak smiem vedieť?“ spýtala sa zaujato. Bola veľmi milá a ja som nemala žiaden dôvod jej to nepovedať, tak som jej odpovedala: „Z Mystic Falls, poznáš?“

Prikývla. „V novinách sa o Mystich Falls stále hovorí, že vraj sa tam potuluje nejaký vrah,“ povedala. Tentoraz som zas prikývla ja. Mystic Falls sa hemží upírmi, chcela som povedať, ale radšej som držala jazyk za zubami. Akurát by si o mne myslela, že musím byť padnutá na hlavu. A vlastne, prečo si to i nepriznať, je to pravda.

„Preto si odtiaľ odišla?“ spýtala sa ma. Na chvíľu som sa zamyslela a potom som pokrútila hlavou.

„Dlhý príbeh,“ bolo všetko, čo som bola schopná povedať. Jessica prikývla na znak, že ma chápe a viac do toho nerýpala. Potom sme sa bavili už o bežných veciach a nakoniec, keď Jessica mala ďalšiu zákazníčku, sme si vymenili telefónne čísla a rozlúčili sme sa.

Vyšla som z kaderníctva a ešte raz cez okno som zamávala Jessice na rozlúčku a vybrala som sa domov.

***

„Ach, tak sa mi nechce“ povedala som a povzdychla si, keď som uvidela tú kôpku škatúľ, ktoré musím vybaliť. Ale dala som sa do vybaľovania, čím skôr všetko vybalím, tým lepšie.

***

„Na dnes to stačí,“ povedala som si po nejakom čase. Vybalila som asi 3 škatule, ale mám pocit akoby som ich vybaľovala 300. Stále mi zostávalo ani neviem koľko nevybalených škatúľ.

Povzdychla som si. Sadla som si na pohovku a nechala som svoje telo oddýchnuť si. Z môjho oddychovania nakoniec nič nebolo, pretože smäd si povedal, že chce krv. Nemala som na výber a tak som sa postavila a išla som si pre krv. Napila som sa do sýtosti a potom som sa znova uvelebila na pohovke, kde som aj nevedomky zaspala.

Pokračovanie nabudúce...

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.