Pre lásku čokoľvek - 3. kapitola - Drzosť
Nazdárek! Je nedeľa a s ňou i finálová epizóda Upírskych denníkov na Markíze xD Ja som ju už síce videla, ale kuknem si ju ešte raz xD Ale to je jedno, dnes vám prinášam novú kapitolu PLČ :) V tejto kapitolke sa stotožníme s novou postavou, prezradím vám o nej len toľko, že to síce bude človek, ale zlý. Viac vám neprezradím, aby ste boli viac napätí, akú úlohu bude v tomto príbehu mať ;) Dúfam, že to tu nepridávam vzduchu, ale že to i niekto číta a preto by som bola rada, ak by ste zanechali krátky komentár :) Príjemné čítanie :)
3. kapitola - Drzosť
Bol to vysoký, štíhly chalan a celý čas sa desivo usmieval. Mňa samozrejme nevystrašil. Zarazilo ma, že mi dosť pripomínal Damona.
„Ty si tá nová, že? Počuj, nechcela by si večer niekam vypadnúť? Počul som, že sa chystáš do baru s tými nulami, nechcela by si ísť radšej so mnou? Ver mi, ten bar kam chodia stojí za prd,“ prerušil ma z mojich myšlienok.
„Možno niekedy inokedy,“ odbila som ho rázne a chystala sa na odchod, keď vtom mi znova zatarasil cestu.
„Ale no tak,“ povedal a o kúsok sa ku mne priblížil. Ustúpila som o krok dozadu. Zrazu zazvonilo a chodby sa začali vyprázdňovať.
„Uhni,“ zavrčala som.
„Ale, ale, niekto sa nám tu zlostí,“ povedal chalan pobavene. Mala som chuť mu jednu vraziť. Ale nemohla som to urobiť. Strašne mi pripomínal Damona. Aspoň tými poznámkami. Vtom sa znovu priblížil a ja som chcela znova ustúpiť, ale zacítila som za sebou niečo tvrdé a studené. Stena, no úžasne, pomyslela som si ironicky. Chalan sa začal približovať k mojej tvári. Najprv som nerobila nič, môj mozog akosi nezareagoval na to, čo chcel ten chalan práve urobiť. Keď sa konečne zobudil, odstrčila som ho. Najprv to s ním ani nehlo, ale potom som bola už zúrivá. Odstrčila som ho tak silno, že ho to až posunulo o niekoľko metrov dozadu. To sa nemalo stať!
Radšej som rýchlo bežala do triedy. Nemala som síce učebnice, ale teraz som nemala odvahu si po ne ísť. Čo ak by som stretla znova toho chalana? Učiteľka našťastie na hodine ešte nebola a tak som si sadla na svoje miesto. Jessica sa na mňa pozerala a premeriavala si ma pohľadom. Pár minút po mne vstúpil do triedy ten chalan. Rýchlo som odvrátila zrak. Vedela som, že som urobila chybu, keď som sa nechala vyštvať. Teraz to je už jedno. Čoskoro vstúpila učiteľka do triedy a samozrejme si neodpustila kecy o mne. Túto hodinu som odignorovala ako prvú. Vlastne takto som odignorovala všetky hodiny. Jessica bola napätá a vyzvedala odo mňa, čo sa stalo, ja som jej však nič nepovedala a po čase to nechala tak. Cez prestávku som si zistila, že ten chalan sa volá Eric a je najväčším frajerom na škole. Že vraj všetky baby po ňom túžia. To určite, pomyslela som si sarkasticky. Celý deň som už takmer nič nepovedala, iba pár jednoslovných odpovedí. Keď sa mi škola konečne skončila, išla som hneď domov.
***
Doma som si išla dať horúci kúpeľ, dnes toho bolo na mňa priveľa. Napustila som si horúcu vodu do vane a pridala som do nej penu. Potom som sa išla najprv napiť krvi, bola som smädná. A potom som sa konečne odmaľovala, vyzliekla a vliezla som do horúcej vody. Veľmi mi to pomohlo. Na chvíľu som len tak premýšľala a po prvý krát som si nerobila starosti. Zrazu ma vyrušil zvoniaci mobil. Pozrela som sa na displej a prijala hovor.
„Jeremy,“ oslovila som ho s radosťou v hlase. Tak dlho som sa s ním nerozprávala až by to malo byť trestné.
„Elena! No konečne, prečo nezdvíhaš mobil?“ spýtal sa ma Jeremy naliehavo.
„Prepáč, Jer. Prosto...,“ nevedela som, čo povedať. Z druhej strany som počula hlboký povzdych.
„Viem, viem. Chýba ti a ja to chápem. Ale nemôžeš kvôli nemu skončiť takto,“ povedal a ja som vedela, že má pravdu. Vždy má pravdu. Tak prečo ho nikdy nepočúvam?
„Viem, Jeremy, ale ja to nedokážem. Odišla som pretože som chcela začať od začiatku,“ povedala som mu úprimne.
„Áno, to chápem a ty to vieš. Len by som chcel, aby si bola konečne šťastná,“ povedal. Po líci mi začala stekať slza. Rýchlo som si ju zotrela a snažila sa zabrániť ďalším, ktoré sa začali predierať na povrch.
„Ďakujem ti, Jeremy a prosím, nerob si starosti. Zvládnem to,“ klamala som poslednou vetou, ale musela som ho nejako utešiť. Nechcela som, aby aj on mal kvôli mne skazený život.
„On sa vráti a ty to vieš,“ snažil sa ma utešiť, ale nepomohlo to. Moje podvedomie vedelo, že už ho nikdy neuvidím.
„Dávaj na seba pozor, nechcem stratiť aj teba,“ poprosila som ho.
„Budem a neboj, nestratíš. Vždy mi môžeš zavolať, zveriť sa mi s čímkoľvek a podobne. Vždy tu pre teba budem. Sľubujem.“
„Ďakujem,“ povedala som s nepredstieranou úľavou. Jeremy sa trošku upokojil, keď počul tú úľavu v mojom hlase.
„Ahoj,“ povedala som a zložila. Odložila som mobil a vypustila som vodu, pretože počas hovoru mi vychladla. Vyliezla som z vane, zabalila som sa do osušky a hodila som sa do postele. Bol to príjemný pocit, byť šťastná. Ja som bola šťastná len trochu. A to hlavne vďaka Jeremymu.
„Prečo je život taký ťažký?“ nechala som vyznieť do prázdna. Potom som sa pozrela na hodinky a rýchlo som sa pozbierala. Za hodinu mám byť v bare. Zamierila som k šatníku a začala som sa v ňom prehrabávať. Hľadala som vhodné šaty na stretnutie. Dlho som premýšľala, aké šaty by sa hodili až som sa rozhodla pre bledoružové šaty s kvetmi. K nim som si obula topánky s miernym podpätkom, nechcela som sa predsa zabiť. Dala som si na seba trošku make-upu a potom som išla niečo urobiť s tými neposlušnými vlasmi. Učesala som si ich a nechala ich rozpustené. Nič viac sa mi s nimi robiť nechcelo. Zobrala som si ešte kabelku a dala na seba malý bledoružový svetrík. Ešte pred tým som sa preventívne napila krvi a opustila som byt. Mala som namierené ku škole, kde sme si s Jessicou dali zraz.
Pokračovanie nabudúce...
Ja viem, zatiaľ nič moc, ale už čoskoro tam nejaká akcia bude :)
Super xD
Jessie, 19. 5. 2012 14:28