Pre lásku čokoľvek - 6. kapitola - Pravá identita
Čaute, ľudkovia! Dnes zas poriadna búrka, čo tie búrky nikdy neskončia? Toto počasie mi už začína liezť na nervy, stále horko alebo búrky, je to vôbec normálne? :/
Ale teraz už radšej k novej kapitolke PLČ :) Konečne je tu :) Keď som si túto kapitolu po sebe čítala, zabudla som na malý detail a tým je Jeremy. V NŽ sa neobjavil ani raz(pokiaľ si pamätám xD) a to preto, že po 3. kapitole odišiel do Denveru. Lenže počas roku, ktorý strávila Elena cestovaním sa Jeremy vrátil späť do Mystic Falls. A samozrejme, Caroline mu hneď všetko vyklopila. Tým myslím všetko, čo sa udialo za posledné dni Eleny ako upírky v Mystic Falls. A Caroline to vedela od Eleny, ktorá jej sľúbila, že jej raz všetko vysvetlí... To len pre info ;)
6. kapitola, to sme už pomerne ďaleko, nemyslíte? Normálne čoskoro vyminiem všetky zásoby nových kapitoliek xD Mala by som tuším rýchlejšie písať, lebo zas nebudem mať čo v zásobe xD
A ešte sa vám ospravedlňujem, že som tam zasa strčila telefonát s Jeremym, ale keď mňa nič lepšie nenapadlo xD Takže to pekne krásne zamaskujem tým, že sa o Elenu toľko strachuje, dobre? xD Uf, toľko vykecávania, to snáď nie je možné... Enjoy! :)
6. kapitola - Pravá identita
Mrzuto som išla do rohu a tam sa pomaly zosunula k zemi. Ale môj chrbát ešte stále nebol v poriadku a asi sa chcel posťažovať.
Zasyčala som bolesťou. Stefan sa na mňa ľútostivo pozrel. Ťažko povedať, či ľútosť len nepredstieral. Ale prestala som myslieť na Stefana, ktorý zostal v miestnosti a pozoroval ma, aby som sa nepokúsila ujsť.
Premýšľala som nad Damonom. Keď vtom ma napadol plán. Klaus hovoril podľa všetkého s Elijahom a Damon spolupracoval s Elijahom, takže cez Klausa sa určite dostanem k Damonovi. Aspoň v to dúfam.
„Ako sa vlastne voláš?“ spýtal sa z ničoho nič Stefan. Zdvihla som zrak.
„Mal by si to vedieť,“ odpovedala som.
„Ja ťa nepoznám. Nikdy som ťa nevidel.“
„Vieš akú lož si práve povedal?“ zaujímalo ma.
„Nie lož, ale pravdu.“ Zabolelo ma u srdca, keď som počula s akou istotou to povedal. Znamenala som vôbec niekedy preňho niečo?
„Ak si o tom presvedčený,“ povedala som a pokrčila som ramenami. Snažila som sa tváriť ľahostajne, ale príliš sa ma dotklo, čo povedal. Možno by mi na to skočil, no slzy, ktoré som tak dlho zadržiavala sa predrali na povrch a jemu určite neušli. V stotine sekundy bol pri mne a snažil sa ma utešiť.
„Choď odo mňa!“ skríkla som na neho s plačlivým hlasom. „Všetko je to tvoja vina!“ obvinila som ho. Prekvapene sa na mňa pozrel.
„Prečo moja?“ spýtal sa náhle vyvedený z miery.
„Kvôli tebe sa všetko pokazilo,“ vysvetlila som mu.
„Kvôli mne? Ako to môžeš povedať, keď ma ani nepoznáš?“ Ja že ho nepoznám?!
„Že nepoznám? Neviem čo s tebou Klaus urobil, ale je mi jasné, že už nikdy z teba nebude Stefan, ktorého som poznala!“ prskala som na neho. Už som to nevydržala a nechala slzy voľne stekať po mojich lícach. Aby som ich čiastočne zakryla, schovala som si tvár do dlaní a snažila sa upokojiť. Ako ma dokázal takto vytočiť? Že tu sedím taká bezmocná a zraniteľná?
„Ako sa voláš?“ zašepkal mi Stefan otázku do ucha. Zastavila som slzy a vzlyky, ktoré mi vychádzali z hrude.
Zdvihla som hlavu a s mokrými očami sa pozrela na Stefana.
„Elena,“ odvetila som. Vtom momente som na Stefanovej tvári zračila rôzne emócie. Medzi prvými bol smútok a prekvapenie a poslednou emóciou bolo klamstvo. Neveril mi. To mi bolo jasné. Ale mne to je už aj tak jedno. Stefan mi ublížil už veľakrát a rôznymi spôsobmi a ja by som ho už nemohla milovať. Nikdy.
„Ak ťa zaujíma, či som to skutočne ja, tak odpoveď je áno, som to ja.“
„Ale ako?“ spýtal sa neveriacky.
„Ak trošku porozmýšľaš, pochopíš,“ poradila som mu. „A teraz idem za Elijahom.“ Už som sa zviechala zo zeme a bola som na odchode, keď vtom ma zastavila niečia ruka, ktorá ma silno chytila za rameno.
Otočila som sa na Stefana. „Pusť ma,“ prikázala som mu a vytrhla som sa mu. Pokrútil hlavou.
„Nedovolím ti odísť,“ povedal rozhodne.
„Fajn,“ povedala som a rozhodila som rukami na znak, že sa vzdávam.
Otočila som sa naspäť do rohu, kde som bola i predtým. Ak to chce takto, bude to mať, pomyslela som si zúrivo. Moja myseľ začala premýšľať nad rôznymi plánmi úniku. Nebudem tu len nečinne sedieť a premýšľať. To teda rozhodne nie. Zachránim Damona aj keby som pri tom mala zomrieť, rozhodla som sa. I keď zatiaľ nemám poňatia o tom, ako ho zachránim.
Po asi hodine premýšľania mi zazvonil mobil. Vytiahla som ho z vrecka a zdvihla ho v presvedčení, že je to Jessica.
„Ahoj, prepáč za ten náhly odchod...,“začala som.
„Čau, náhly odchod? Odkiaľ?“ spýtal sa Jeremy pohotovo. Ups...
„Oh, Jeremy, to si ty? Ja som myslela, že je to kamoška zo školy,“ snažila som odbočiť od otázky. Stefana som sa snažila ignorovať, ale nedarilo sa mi. Ten jeho skúmavý pohľad mi bol nepríjemný.
„Viem o čo sa pokúšaš a už vopred ťa varujem, že tomu sa nevyhneš,“ zničil moje plány s klamaním Jeremy. Vždy ma prekukne.
„Fajn, bola som v jednom bare so spolužiačkami a tak, stačí? A prečo mi voláš? Je to sotva deň od minulého hovoru,“ zaujímalo ma. Nieže by mi vadilo, že mi volá, vždy ho rada počujem, ale vážne ma to zaujímalo. Väčšinou volá len jedenkrát do týždňa.
„Hmm...asi áno. Prosto som ťa chcel počuť. V Mystic Falls je pokoj, čo je nezvyčajné, tak je tu trocha nuda,“ vymýšľal si zámienky Jeremy. Po tejto odpovedi mi bolo jasné, že sa o mňa strachuje. Znova.
„Mystic Falls a nuda? To sa navzájom vylučuje, Jer,“ uťahovala som si z neho. Síce teraz tam nuda určite musela byť, pretože nejakým zázrakom sa zrazu všetci upíri okrem Caroline premiestnili do New Yorku, aká náhodička.
Následne som však zvážnela. „Jer, nemusíš sa obávať jasné? Viem sa o seba postarať,“ namietla som. Nie som predsa malé dvojročné decko, či? Občas sa tak správam, ale to je u mňa normálne, priznala som si.
„Ja sa o teba nebojím. Nemám si s kým pokecať, keďže Caroline stále niečo rieši s Tylerom a Bonnie sa so mnou moc nebaví. Bez teba to nie je ono,“ vysvetlil mi v krátkosti Jeremy.
„Prepáč, Jer,“ ospravedlňovala som sa mu.
„Ja to chápem jasné? Musíš sa s tým vyrovnať,“ zastavil ma Jeremy skôr ako by som vyslovila ďalšie ospravedlnenie. Tak dobre ma pozná, že to je až ťažko prehliadnuteľné.
Prevrátila som oči. „Díky, Jeremy. Tak či onak sa mienim v blízkej dobe vrátiť do Mystic Falls, ale až kým ho nájdem. Rozhodne sa na môj príchod tešte, bude riadne dramatický,“ uťahovala som si z neho. Divila som sa, že aj v takejto situácii si z neho dokážem uťahovať. Vždy zaženie moju zlú náladu, akoby bola čierny obláčik a on mocný vietor.
„Dobre, už sa teším. Konečne bude veselo,“ smial sa a následne zvážnel, „ale nieže budeš konať hlúpo, jasné?“
„To ti sľúbiť nemôžem,“ povedala som mu úprimne.
„Bál som sa, že to povieš. No, jednoznačne, dávaj na seba pozor. Maj sa.“
„A ty sa o mňa stále nestrachuj, dobre? Čau a pozdravuj Caroline, Bonnie, Ricka a všetkých koho poznáš.“
„Samozrejme, to by si nebola ty, keby si všetkých nepozdravila, že?“ Zasmial sa Jeremy.
„Maj sa,“ rozlúčila som sa a zložila som. Mobil som schovala do vrecka a pozrela sa na Stefana, ktorý určite všetko počul. Ale bolo mi to fuk. Musím začať realizovať môj plán.
Pokračovanie nabudúce...
A ďalšiu kapitolu pridám asi v piatok, keď už bude to MDD xD
Super :)
Damonka, 29. 5. 2012 13:52